Aby Sebahodnotenie prinieslo RAST a PROSPERITU

 Sebahodnotenie

 

Ako podporiť v sebe a iných rast a prosperitu?

 

Sami seba hodnotíme denne. Porovnávame sa a hodnotíme. Dávame si nálepky a hovoríme o sebe, že sme takí alebo takí. Hodnotíme ostatných (deti, rodinu, partnera, kolegov, zamestnancov). Na sociálnych sieťach, vďaka médiám, medzi priateľmi, doma, sami seba v hlave. Pochválime sa, keď sa nám darí. Naopak, vieme na seba byť tvrdí, keď niečo nejde podľa našich predstáv. Je to niečo, čo zažívame všetci a celkom prirodzene. Na hodnotenie zamestnancov v korporáciách sú venované veľké financie, pretože vedia, že správne vzájomné hodnotenie môže rast umožniť, urýchliť a podporiť. Napriek dobrému zámeru, nie všade je sebahodnotenie postavené tak, že podporuje rast, ale aj naopak porovnávanie, stres z nedosiahnutých výsledkov, vyhorenie, depresiu.

 

Ako dokázať sami sebe vytvoriť sebahodnotenie, vďaka ktorému vieme rásť.

Nezávisle od toho, či sa nám darí, alebo nie.

 

V dnešnej uponáhľanej dobe zameranej na výsledky, ciele, a opakované si potvrdzovanie a dokazovanie vlastných schopností je niekedy ľahké vnímať rast len ako posun, dosiahnutie cieľa.

 

Napríklad-  som cieľavedomý človek, ktorý má balanc medzi prácou a rodinou. Som skvelý riaditeľ/ka, manažér/ka, lebo sa mojim ľuďom a mne darí mať výsledky.... Rast a vlastný posun tak budem vnímať najmä, keď si pôjdem za svojimi cieľmi, budem si ich plniť, a budem mať work-life balance. Rast budem vnímať, len keď budem mať ja, moji zamestnanci, alebo kolegovia skvelé výsledky. Čo sa stane, keď si prestanem dávať ciele (lebo som momentálne zahltená/ý všetkým naokolo)? Čo ak sa mi niečo nepodarí a zlyhám? Čo ak spomalím, alebo urobím krok späť? Keď mi ochorejú deti, alebo ja a nebudem stíhať kombinovať prácu s rodinou, alebo budem mať komplikovanejší čas a pôjdem cez hranice vlastných síl? Čo keď sa mi prestane dariť a moji zamestnanci nebudú mať rovnaké výsledky, som horší riaditeľ? Keď sa mi zhoršia výsledky v práci, v škole, už nie som dobrý a kvalitný zamestnanec, študent? Keď nemám vo vzťahu najlepšie obdobie, som horší partner, rodič, dieťa?

 

Nájsť sa v tom môže byť ľahké, pretože je to celkom normálne a dokonca často posilňované kultúrou, spoločnosťou a rodinou. Nie je to, však, nemenné.

 

Takéto vnímanie rastu, posunu a vlastnej hodnoty môže viesť k vyhoreniu, k strate chuti učiť sa nové veci, k depresii a mnohým ďalším problémom.

 

Malá zmena, ktorá dokáže priniesť veľkú zmenu je to, akým spôsobom si sebahodnotenie dáme my sami, alebo ako ho dostaneme zvonku. Je to niečo, čo sa dokážeme naučiť, zmeniť, vypýtať si a trénovať rovnako ako ktorýkoľvek šport alebo cudzí jazyk.

 

Mám (skvelú prácu, balanc, vypracovanú postavu, kondíciu, karíeru) a som úspešný/á, cieľavedomý/á sa neudialo samo. Vďaka tvrdej každodennej práci na sebe, podpore okolia, ...


Ak ste sa za niečo pochválili, stojí za to popremýšľať, vďaka, čomu sa Vám to podarilo? Už to nebude len prázdna pochvala, ale pozbieranie vašich existujúcich zručností, ktoré vás podržia, aj keď sa niečo nepodarí. 

1.     Vďaka čomu sa darí vám mať/byť.................?

2.     Ako ste to dokázali? Ako ste k tomu prispeli?

3.     Čo všetko vás to naučilo?

4.     Čo z toho viete využiť aj inokedy a v inej situácii?

 

Sebahodnotenie, ktoré prináša rast je jedna z možností.

 

·      Keď sa mi niečo darí, nedať si hneď nálepku. Naopak pozrieť sa vďaka čomu sa mi to darí? Ako som k tomu prispel/la ja? (napr. vstávať o 5, aby som si stihla všetko pripraviť, cvičenie je dennou rutinou, ktorá mi dodá silu aj keď činkami sú často deti, cielene si nájdem čas, ktorý patrí len mne a užijem si ho, najprv si urobím prácu, ktorú je nutné urobiť, a potom sa s chuťou pustím do tej časti, ktorú si naplno užívam, venujem svojim zamestnancom čas a komunikujem s nimi, o ich potrebách denne, vytváram prostredie, kde môžu rásť, aj tým, že im umožňujem na sebe pracovať so mnou, alebo im zabezpečím vzdelávanie, či podporu ...) Už to viac nebude len nálepka, som človek, ktorý má ideálny work-life balanc. Som dobrý riaditeľ. Budem vedieť, vďaka čomu si ten balanc budem vedieť obnoviť, keď sa mi prestane dariť. Budem vedieť, vďaka čomu viem byť dobrým riaditeľom, aj keď prídu ťažšie situácie. Viem už, že sú to moje vlastné zručnosti, ktorých môžem robiť viac, keď sa mi darí. Keď nastane horší čas, budem schopná/ý ich použiť. Nie je to len akási superschopnosť, ktorá je daná. Dokážem si ju vytvoriť, keď budem chcieť a budem na tom pracovať.

·      Keď sa mi nedarí a zlyhám, nedať si nálepku. Ani tu si nepovedať som taký, alebo taký, kvôli neúspechu. Pozrieť sa na to, čo sa vďaka tomu môžem naučiť? Kde sa chcem dostať namiesto toho, kde som teraz? Keď to skúsim inak, čo mi to prinesie? Kde chcem v tomto momente venovať svoju energiu? Vďaka čomu, som to zvládol takto a nie horšie? Čo mi to prinieslo?

·      Pre posun a rast je dôležité aj obdobie, keď rast a posun nie sú viditeľné. Keď sa nevieme rozhodnúť, keď nemeníme niečo, s čim možno nie sme spokojní, keď len tak sme. Ako v prírode, obdobie sucha, vývojové štádiá motýľa, jeseň, zima. Rast a posun sa však dejú neustále. Aj keď nie sú voľným okom viditeľné. Prirodzené je stagnovať, dokonca vrátiť sa späť (setbacks). Pri vývine detí, pri trénovaní psov, koní, pre študentov, manažérov, pre nás. Dokonca sú prínosom. Bez hodnotenia sa zamyslieť - na čo je nám ten čas užitočný? Čo nám dáva? Čo si chceme a môžeme z neho zobrať (keď už bude chvíľu našou súčasťou)? Vďaka nášmu nastaveniu tak nastane sebahodnotenie smerom k rastu a prosperite. A dovolíme si viac, len tak byť, bez posudzovania.

 

Vďaka tejto malej zmene v sebahodnotení si vieme nájsť vlastné zdroje a prvky potrebné pre náš rast a prosperitu rovnako v momentoch, keď sa nám darí, aj keď idú veci opačne, ako si predstavujeme, či keď sa nedeje takmer nič, alebo našu situáciu nemáme silu ovplyvniť. Sebahodnotenie v hlave sa bude naďalej prirodzene diať, ale môžeme ovplyvniť ako sa udeje.

 

Viac si môžeme užívať celý proces, nie len samotný výsledok a jeho opätovné dokazovanie.