Minimalizmus
Minimalizmus. Veľa sa hovorí o tom materiálnom, o tom v našom šatníku, v bývaní, v kozmetike, v spôsobe materiálneho života.
Čo tak minimalizmus v nás, v našich rozhodnutiach, priateľstvách, v nárokoch na nás samých, v potrebe stanovovať si ciele, byť taký , alebo iný, lepší, či stíhať, alebo robiť ešte viac, iné, inak?
Ešte predtým premýšľam nad tým minimalizmom, ktorý teraz spoločnosť našťastie začína často riešiť a už aj aplikovať. Podľa mňa naozaj kľúcová vec, ktorá ako jediná môže viesť k udržateľnosti.
Sama sa snažím jeho prvky zahŕňať čoraz viac aj do môjho dennodenného života. Niekedy mi to ide menej , inokedy viac. Ale zlepšujem sa. Či už je to v obliekaní, kde nosím a kombinujem oblečenie ešte z mojich stredoškolských čias. Detské veci posúvam aj viacerým mamičkám hneď, aby boli využiteľné čo najlepšie. Milujem módu, ale učím sa kupovať menej a viac s rozumom, kombinovať, využívať staré. Pri kozmetike sa snažim vymieňať kvantitu a drahý marketing za prírodné a kvalitné prípravky, ktorých vôbec nemusí byť toľko, ako nám marketingový biznis vsúva, že potrebuje každá žena. Už od jej vzniku je pre mňa takou značkou aj Malinna. A nedám na ńu dopustiť. Čo sa učím nanovo, že ich produkty vieme používať naozaj celá rodina. To je pre mńa nová vec. Veľmi sa z nej teším. https://malinnaproducts.com
Naposledy sme zažili prvok minimalizmu s mojim mužom, keď sme sa asi po 9 rokoch rozhodli vymeniť náš kávovar. Vybrali sme si, vedeli sme aký. Milujeme kávu, ale vôbec nie tú mliečnu. Kapucino si dáme maximálne raz za čas pri našich spoločných raňajkách niekde v meste, pri cestovaní, pri našich výletoch. V obchodoch nám skvelo vyškolení predavači ponúkli mnoho druhov, a keď už tak len kúsok priplatiť a mať možnosť si urobiť mnoho kávových nápojov. Obaja váhy, už sme verili, že to je ono, čo by sme potrebovali, však k nám príde niekto, kto by si dal taký drink. Peniaze nehrali rolu, chceli sme dobrú kávu. Už sme boli skoro presvedčení. Veľmi milá predavačka sa pristavila a podotkla, vy ste asi váhy, však? A ja som vedela, že to, že sme obaja váhy bolo to, čo nás držalo pri minimalizme, pri tom, čo sme skutočne chceli. Nie to ferari (podľa iných) medzi kávovarmi potrebujeme my u nás doma. Ale ten úplne obyčajný, kde si vieme napeniť mlieko, keď budeme chcieť, rovnako dobre ako v najlepšej kaviarni tu, či v Miláne. Predavači prekvapení, ako sme zmenili rozhodnutie z pre nich o veľa tried lepšieho kávovaru na ten pre nich basic. Ale pre nás nie. Aj tu vnímam prvok minimalizmu. Nielen to, že sme za každú cenu nešli do toho najdrahšieho, ale že sme si sami dokázali pred sebou ustáť, čo naozaj chceme, a čo už vôbec nepotrebujeme. Ustáť to a mať vedomo dobrý pocit. Vedieť si pomenovať, čo sme ustáli a tešiť sa z toho. Tá káva nám chutí omnoho viac. A nielen preto, že sme ušetrili a môžeme tie peniaze využiť inak. Ale ten pocit svojej vlastnej kontroly nad tým, čo a ako chceme, vedieť si to ustáť a nenabaľovať to len pre to, že sa to dá, môžeme, je to lukratívne, lákavé. Ale nebolo by to naše o nás.
Premýšľam, ako s týmto môžeme pracovať sami v sebe? Nielen pri vyberaní kávovaru. Ale pri rozhodovaní, v práci, ako rodičia, priatelia, pri plnení si našich vlastných snov. Tak, aby náš život bol stále o nás.
Existuje množstvo inšpiratívnych kníh, napríklad Essential essays by the Minimalists (Joshua Fields Millburn a Ryan Nicodemus) a mnoho iných. Ľudia, ktorí sa minimalizmu a udržateľnosti venujú a šíria jeho princípy ako napríklad Natalia Pažická. Určite sa oplatí inšpirovať sa aj tam.
Minimalizmus v nás
Ja verím, že ho všetci v sebe prirodzene máme. Je našou súčasťou. You are all already, ako píše Tolle v jeho skvelej knihe The New Earth. Pretože, keď sa to deje, môžeme sa sústrediť na to, čo je pre nás podstatné, potrebné, čo skutočne chceme. Nenecháme sa ničím vyrušovať. A takých momentov v živote máme vsetci. Viac, či menej. Je len na nás, či budeme vedome pracovať na tom, aby sme ich tam prirodzene mali viac a častejšie. Posledná prednáška o neuroplasticite od skvelej neurologopedičky Ivky z neuro rehab tímu (ktorú som mohla absolvovať aj vďaka www.yogo.sk len potvrdzuje, že tréningom, zameraním našej pozornosti na nový spôsob, ako môžeme fungovať nám to umožňuje. Solutionfocused práca a koučing zameraný na riešenie je pre mňa dôkazom. solutionsurfers.sk, www.solutionsurfers.com
Toto sa deje aj v mojej práci s ľuďmi. A mňa to neprestáva fascinovať, inšpirovať, baviť a posúvať. Ľudia si vďaka tvorivému prostrediu, minimalizmu, a zameranosti sami dokážu utriediť, vylúčiť, zamerať sa na to, čo naozaj chcú.
A vtedy sa začínajú diať veci.
Nie sami. To oni dokážu odložiť, dať nabok všetko to, čo ich zahlcuje, či už pri rozhodovaní, v práci, pri plnení si snov.....a zamerať sa na to, čo naozaj chcú . A vtedy je pre nich, pre nás, zrazu možné aj to, čo sa predtým zdalo nemožné, alebo príliš zložité.
Minimalizmus v tom, koľko a čo a do akej mieri chcem a musím dokázať. Mňa ako mamu dvoch krásnych, ale živých detí, podnikateľku , ženu so snami zachráni často aj to, že sa venujem tomu, čomu chcem len 20 min denne. Tých vecí počas dňa môže byť aj viac. Takých , ktoré si určím ja. Také, ktoré sú pre mňa dôležité. Môže sa to zdať málo, ale pre mňa to je dôkaz, že si vážim samu seba. A tie malé kroky ma denne približujú a vlastne mi tvoria taký život, aký chcem.
Kedy naposledy ste prvky minimalizmu využili pre seba samého využili vy? Kedy ste dokázali zamerať vašu pozornosť len na niečo, čo je pre vás dôležité (keby aj na tých 20 min)? Kedy ste dokázali od niečoho upustiť, nechať tak, a naopak niečo viac vám to prinieslo?
Ak veríte, že toto vás môže posunúť bližšie k tomu, čo už vo vás je, ozvite sa mi info@zdenkakoristek.com
Čo tak minimalizmus v nás, v našich rozhodnutiach, priateľstvách, v nárokoch na nás samých, v potrebe stanovovať si ciele, byť taký , alebo iný, lepší, či stíhať, alebo robiť ešte viac, iné, inak?
Ešte predtým premýšľam nad tým minimalizmom, ktorý teraz spoločnosť našťastie začína často riešiť a už aj aplikovať. Podľa mňa naozaj kľúcová vec, ktorá ako jediná môže viesť k udržateľnosti.
Sama sa snažím jeho prvky zahŕňať čoraz viac aj do môjho dennodenného života. Niekedy mi to ide menej , inokedy viac. Ale zlepšujem sa. Či už je to v obliekaní, kde nosím a kombinujem oblečenie ešte z mojich stredoškolských čias. Detské veci posúvam aj viacerým mamičkám hneď, aby boli využiteľné čo najlepšie. Milujem módu, ale učím sa kupovať menej a viac s rozumom, kombinovať, využívať staré. Pri kozmetike sa snažim vymieňať kvantitu a drahý marketing za prírodné a kvalitné prípravky, ktorých vôbec nemusí byť toľko, ako nám marketingový biznis vsúva, že potrebuje každá žena. Už od jej vzniku je pre mňa takou značkou aj Malinna. A nedám na ńu dopustiť. Čo sa učím nanovo, že ich produkty vieme používať naozaj celá rodina. To je pre mńa nová vec. Veľmi sa z nej teším. https://malinnaproducts.com
Naposledy sme zažili prvok minimalizmu s mojim mužom, keď sme sa asi po 9 rokoch rozhodli vymeniť náš kávovar. Vybrali sme si, vedeli sme aký. Milujeme kávu, ale vôbec nie tú mliečnu. Kapucino si dáme maximálne raz za čas pri našich spoločných raňajkách niekde v meste, pri cestovaní, pri našich výletoch. V obchodoch nám skvelo vyškolení predavači ponúkli mnoho druhov, a keď už tak len kúsok priplatiť a mať možnosť si urobiť mnoho kávových nápojov. Obaja váhy, už sme verili, že to je ono, čo by sme potrebovali, však k nám príde niekto, kto by si dal taký drink. Peniaze nehrali rolu, chceli sme dobrú kávu. Už sme boli skoro presvedčení. Veľmi milá predavačka sa pristavila a podotkla, vy ste asi váhy, však? A ja som vedela, že to, že sme obaja váhy bolo to, čo nás držalo pri minimalizme, pri tom, čo sme skutočne chceli. Nie to ferari (podľa iných) medzi kávovarmi potrebujeme my u nás doma. Ale ten úplne obyčajný, kde si vieme napeniť mlieko, keď budeme chcieť, rovnako dobre ako v najlepšej kaviarni tu, či v Miláne. Predavači prekvapení, ako sme zmenili rozhodnutie z pre nich o veľa tried lepšieho kávovaru na ten pre nich basic. Ale pre nás nie. Aj tu vnímam prvok minimalizmu. Nielen to, že sme za každú cenu nešli do toho najdrahšieho, ale že sme si sami dokázali pred sebou ustáť, čo naozaj chceme, a čo už vôbec nepotrebujeme. Ustáť to a mať vedomo dobrý pocit. Vedieť si pomenovať, čo sme ustáli a tešiť sa z toho. Tá káva nám chutí omnoho viac. A nielen preto, že sme ušetrili a môžeme tie peniaze využiť inak. Ale ten pocit svojej vlastnej kontroly nad tým, čo a ako chceme, vedieť si to ustáť a nenabaľovať to len pre to, že sa to dá, môžeme, je to lukratívne, lákavé. Ale nebolo by to naše o nás.
Premýšľam, ako s týmto môžeme pracovať sami v sebe? Nielen pri vyberaní kávovaru. Ale pri rozhodovaní, v práci, ako rodičia, priatelia, pri plnení si našich vlastných snov. Tak, aby náš život bol stále o nás.
Existuje množstvo inšpiratívnych kníh, napríklad Essential essays by the Minimalists (Joshua Fields Millburn a Ryan Nicodemus) a mnoho iných. Ľudia, ktorí sa minimalizmu a udržateľnosti venujú a šíria jeho princípy ako napríklad Natalia Pažická. Určite sa oplatí inšpirovať sa aj tam.
Minimalizmus v nás
Ja verím, že ho všetci v sebe prirodzene máme. Je našou súčasťou. You are all already, ako píše Tolle v jeho skvelej knihe The New Earth. Pretože, keď sa to deje, môžeme sa sústrediť na to, čo je pre nás podstatné, potrebné, čo skutočne chceme. Nenecháme sa ničím vyrušovať. A takých momentov v živote máme vsetci. Viac, či menej. Je len na nás, či budeme vedome pracovať na tom, aby sme ich tam prirodzene mali viac a častejšie. Posledná prednáška o neuroplasticite od skvelej neurologopedičky Ivky z neuro rehab tímu (ktorú som mohla absolvovať aj vďaka www.yogo.sk len potvrdzuje, že tréningom, zameraním našej pozornosti na nový spôsob, ako môžeme fungovať nám to umožňuje. Solutionfocused práca a koučing zameraný na riešenie je pre mňa dôkazom. solutionsurfers.sk, www.solutionsurfers.com
Toto sa deje aj v mojej práci s ľuďmi. A mňa to neprestáva fascinovať, inšpirovať, baviť a posúvať. Ľudia si vďaka tvorivému prostrediu, minimalizmu, a zameranosti sami dokážu utriediť, vylúčiť, zamerať sa na to, čo naozaj chcú.
A vtedy sa začínajú diať veci.
Nie sami. To oni dokážu odložiť, dať nabok všetko to, čo ich zahlcuje, či už pri rozhodovaní, v práci, pri plnení si snov.....a zamerať sa na to, čo naozaj chcú . A vtedy je pre nich, pre nás, zrazu možné aj to, čo sa predtým zdalo nemožné, alebo príliš zložité.
Minimalizmus v tom, koľko a čo a do akej mieri chcem a musím dokázať. Mňa ako mamu dvoch krásnych, ale živých detí, podnikateľku , ženu so snami zachráni často aj to, že sa venujem tomu, čomu chcem len 20 min denne. Tých vecí počas dňa môže byť aj viac. Takých , ktoré si určím ja. Také, ktoré sú pre mňa dôležité. Môže sa to zdať málo, ale pre mňa to je dôkaz, že si vážim samu seba. A tie malé kroky ma denne približujú a vlastne mi tvoria taký život, aký chcem.
Kedy naposledy ste prvky minimalizmu využili pre seba samého využili vy? Kedy ste dokázali zamerať vašu pozornosť len na niečo, čo je pre vás dôležité (keby aj na tých 20 min)? Kedy ste dokázali od niečoho upustiť, nechať tak, a naopak niečo viac vám to prinieslo?
Ak veríte, že toto vás môže posunúť bližšie k tomu, čo už vo vás je, ozvite sa mi info@zdenkakoristek.com