Moje nároky na seba. Pracovať môžu pre mňa aj proti mne.

Ako s nimi pracovať tak, aby boli viac pre mňa ako proti mne? Vyberáme si my.

Každý z nás pozná, aké to je niečo veľmi chcieť, dať si cieľ, snívať, povedať si, tak toto dokážem, zvládnem, budem, získam.

Je krásne a účinné vedieť snívať vo veľkom. Keď niečo veľmi chceme, vie to byť skvelou hnacou silou k tomu, ako to dokázať. Mnohé štúdie, teórie aj prax to dokazujú svojimi výsledkami. Dokážeme si tak zhmotniť a zreálniť to, čo chceme dosiahnuť. To funguje.

Niekedy sa nám stane, (a je to veľmi bežné a časté u kohokoľvek z nás) že sa upneme na ten jeden ideálny výsledok. Ak sa nedostaví hneď teraz, zajtra, o týždeň , mesiac, o pol roka -može to viesť k depresii, porovnávaniu sa s ostatnými (ktorí sú sami na svojej ceste a my nemôžeme posúdiť, či len začali, alebo sú tam omnoho dlhšie než my, len vydržali a ich cesta vyzerá ľahko, bezbolestne, ideálne), prokrastinácii, vyhoreniu. A okrem toho, že to vzdáme, nabalí nám to veľa nežiadúcich efektov. A to sa môže nabaľovať aj do ďaľších častí nášho života.

Napríklad, chcem sa naučiť stojku na hlave cez vlastnú silu, pomaly. Bez pomoci, či zjednodušovania. Skúšam to dlho, nedarí sa mi. Ostatným okolo mňa to ide lepšie, ľahšie, rýchlejšie. Vzdávam to a poviem si, že to nie je pre mňa. Potvrdím si, že som pre to urobila veľa a snažila som sa dlho. Vidím každú chybu, a to ako to vôbec nie je ideálne. Nabudúce sa už do nových výziev, možností nepúšťam, alebo opatrnejšie. Viac sa porovnávam, vidím viac chýb na sebe, keď sa o niečo pokúšam. Perfekcionizmus, a to, že to hneď, rýchlo nedokážem najlepšie ako je možné, strach z neúspechu (pred inými aj pred sebou) ma odradí. To so mnou môže pokračovať aj v práci, v partnerstve, výchove detí a schopnosti žiť život plne, zvedavo, tak, ako to dokážu malé deti.

Aj takto môžu ísť moje vlastné nároky, ciele a sny proti mne. A to nie len pri skúšaní stojky na hlave.

Ako môžu moje nároky stáť za mnou?

Neupustiť zo svojich snov, vedieť ich vylaďovať, dotvárať, byť kreatívny a zvedavý kam až môžem zájsť. Čo všetko je možné?

·      Nechať si priestor pre kreativitu a zvedavosť. Pri vytváraní si cieľov si dopriať čas a podporu. To podporí flexibilitu a nenechá nás až tak upnúť sa na niečo. Práve naopak, zistíme kam až vieme a chceme ísť. Aj nároky a ciele sa môžu meniť. Je to prirodzená časť rastu a vývoja.

Kedy naposledy ste prekvapili sami seba?        (Možno tak získate obraz o tom, že aj vám sa to deje. Ste flexibilný a viete nechať svoje nároky robiť pre Vás).

·      Keď sa do niečoho pustíme, každý deň si skúsme všimnúť malý posun priamo v danú chvíľu – keď som robil/la to a to, keď som reagoval/la tak a tak...čo je iné? Čo mi to prinieslo? čo to prinieslo iným?

Dáme si tak priestor vidieť a oceniť pokrok. Náš vlastný. Tu a teraz. Počas našej cesty k niečomu. Bez prorovnávania sa s inými (ktorých cesta je možno v úplne inej fáze a ide iným smerom). Motivácia nám zostane dlhšie a budeme ju živiť, nevyčerpá sa. Získame vlastný samoobnovovací zdroj. A cestu si budeme vedieť vytvárať priebežne.

Bez trénera, učiteľa, mentora v športe častokrát máme víziu toho, čo chceme dosiahnuť veľmi reálnu. Ale po určitom čase snahy, niekedy aj po mesiacoch toho, že nevidíme výsledky (alebo si ich sami nevieme všimnúť) upustíme, nájdeme si dôvody prečo sa to nedá, obviňujeme sa vnútorne, porovnávame sa a môže nás to odradiť nielen od svojho sna/cieľa v športe, ale aj od mnohých iných v živote, v partnerstve, v práci. V športe nám pomáhajú tréneri, učitelia a možno zdatnejší priatelia. Pokrok je zdravší, udržateľnejší a ciele sa prirodzene posúvajú. Možeme si meniť život a rásť.

Aj preto je dobrý nápad dopriať si profesionálnu podporu v tom, aby naše vlastné nároky a sny pracovali pre nás a nie proti nám. Kedy naposledy ste si okrem športového trénera dopriali profesionálnu pomoc aj pri plnení si svojich snov?

Ak ste zvedaví, ako to môže fungovať, môžete ma kontaktovať na zdenkakoristek@gmail.com, alebo info@zdenkakoristek.com . Budem sa tešiť, ako dokážete prekvapiť sami seba.