Odvaha a zvedavosť
Nemať strach. Pustiť sa do vecí naplno. Naplno ísť do niečoho prvýkrát, alebo aj dvadsiaty. Neriešiť, či v tom budem dobrý, alebo nie. Len sa nechať pohltiť zvedavosťou a záujmom. A ešte si to aj užiť.
Kedy naposledy ste počúvali svoju zvedavosť? čo vám to prinieslo?
Viem si predstaviť, že na tvári máte úsmev.
Vraj byť zvedavý, a venovať sa rozličným veciam, mať mnohé záujmy ako deti- je zdravé pre náš mozog a celkové zdravie. Prepínanie medzi aktivitami, a to aj medzi celkom rôznymi aktivitami je zdraviu prospešné. S tým, že sa jednej aktivite venujeme celkom naplno a po určitom čase sa plne venujeme inej. To, keď naozaj počúvame svoju zvedavosť. Čo naopak zdravé pre nás nie je, je multitasking (to, čo sa nám asi stáva častejšie-či menej často všetkým...keď sa snažíme naraňajkovať, poslať email, vybaviť telefonát a pomedzi sa hrať s deťmi najlepšie naraz).
Venovať sa 5 veciam ? to je predsa nemožné.. Nemôžeme pracovať (a byť v tej svojej práci aj dobrý), venovať sa rodine, priateľom, sami sebe a ešte k tomu mať svoju, či nebodaj viac záľub. Z mojich skúseností vnímam , že to takto častokrát máme vo svojej hlave.
Podľa odborníkov, je to nielen možné, ale dokonca je to pre nás prirodzené a zdraviu prospešné. Naplno sa vložiť do každej aktivity, a činnosti pravidelne a často striedať, vďaka našej prirodzenej zvedavosti. Ako spomenul v zaujímavom podcaste neurogenetik Tomas Eichler s Andreou Vadcerti.
Deti to robia bežne a celkom prirodzene. Zvedavosť ich zavedie hrať sa na indiánov, a tak si dovolia byť -keby len na 15 minút indiánmi. Tých 15 minút nič iné neriešia, kým ich zvedavosť neodvedie k niečomu inému. (Budú vedieť to, či ono? Zvládnu to a to? Nebude im chýbať to a tamto? Prirodzene sa sústredia na to čo majú, na to, čo môžu. Vynájdu sa. Nájdu pre seba spôsob. (a úprimne kto z nás hneď teraz nie je schopný postaviť tee -pee z deky/svetra pod stolom, stoličkou?) A o 15 minút sa môžu stať maliarom, či futbalistom. Bez strachu, hľadania toho, prečo to nepôjde, alebo prečo by to ísť nemalo. Naopak, hneď sa sústredia len na to, ako to ísť môže. Nezávisle od možností. A robia to tak, ako najlepšie vedia.
Veľmi zjednodušene, tomuto sa hovorí prístup zameraný na riešenie. Solution focused approach.
Pre mňa je veľmi fascinujúce, že to v sebe všetci veľmi prirodzene máme. Hneď teraz a naozaj všetci. Zvedavosť aj schopnosť zamerať sa na to , čo funguje. Nie na to, čo nám chýba, nedarí sa nemôžeme. Vidím to u seba, svojich detí, pri práci s vrcholovými manažérmi, riaditeľmi, športovcami, onkologickými pacientami, s lekármi.......vlastne sa dá povedať oveľa jednoduchšie- v mojej práci s ľuďmi.
Naposledy si vďaka solution focused prístupu jeden lekár dokázal sám nájsť spôsob, ako sa môže naplno venovať aj svojim 2 celkom rozličným záľubám (ak sa to tak dá nazvať, skôr by som to pomenovala 2 ďalšie celkom jedinečné činnosti). Bez toho, aby to malo zlý efekt na jeho rodinu, či prácu lekára. Tak aby svoje rozhodnutie ustál nie len pred inými, ale najmä pred sebou. Tak, aby ho to nevyčerpávalo, nemal pocit viny, ale naopak, aby si to užil.
Ja som naposledy pracovala a pracujem so svojou odvahou a schopnosťou ísť si za svojou zvedavosťou napríklad aj pri jazde na koni. Po toľkých rokoch, deti, práca, deti, práca, sa mi začali miešať pocity ako strach, čo ak, čo keď..... však máš kone doma, mala by si to, tak, či inak.....stáva sa vám to pri niečom?
Krok po kroku, a niekedy aj pre mňa veľkým skokom som s mojou 6 ročnou dcérkou začala chodiť na naše hodiny jazdenia na farme podzámocký dvor
http://www.podzamockydvor.sk/ so skvelou učiteľkou Hanou. (Našou Hanou, ktorú som videla ja učiť sa jazdiť:) Ide to. Vďaka nej a jej prístupu. Tiež vďaka mojej schopnosti pracovať so strachom, odvahou a počuvaniu mojej vlastnej zvedavosti. A veľakrát pri prekonávaní samej seba. S mojím mužom sme si dopriali vychádzku na lúkach pri nás. Aj so žriebätkom. Pre mňa obrovská vec. A uistenie sa, že počúvanie svojej zvedavosti, práca s odvahou a zlepšovať sa aj keď sa môže zdať, že to ide poriadne pomaly a niekedy ako celkom nemožné- má zmysel.
Kedy naposledy ste si dopriali pustiť sa do niečoho, k čomu vás volá vaša zvedavosť?
Ak by ste chceli pracovať so svojou odvahou, chcete počúvať svoju zvedavosť a naučiť sa venovať aj viacerým pre vás dôležitým veciam, ozvite sa na info@zdenkakoristek.com
Kedy naposledy ste počúvali svoju zvedavosť? čo vám to prinieslo?
Viem si predstaviť, že na tvári máte úsmev.
Vraj byť zvedavý, a venovať sa rozličným veciam, mať mnohé záujmy ako deti- je zdravé pre náš mozog a celkové zdravie. Prepínanie medzi aktivitami, a to aj medzi celkom rôznymi aktivitami je zdraviu prospešné. S tým, že sa jednej aktivite venujeme celkom naplno a po určitom čase sa plne venujeme inej. To, keď naozaj počúvame svoju zvedavosť. Čo naopak zdravé pre nás nie je, je multitasking (to, čo sa nám asi stáva častejšie-či menej často všetkým...keď sa snažíme naraňajkovať, poslať email, vybaviť telefonát a pomedzi sa hrať s deťmi najlepšie naraz).
Venovať sa 5 veciam ? to je predsa nemožné.. Nemôžeme pracovať (a byť v tej svojej práci aj dobrý), venovať sa rodine, priateľom, sami sebe a ešte k tomu mať svoju, či nebodaj viac záľub. Z mojich skúseností vnímam , že to takto častokrát máme vo svojej hlave.
Podľa odborníkov, je to nielen možné, ale dokonca je to pre nás prirodzené a zdraviu prospešné. Naplno sa vložiť do každej aktivity, a činnosti pravidelne a často striedať, vďaka našej prirodzenej zvedavosti. Ako spomenul v zaujímavom podcaste neurogenetik Tomas Eichler s Andreou Vadcerti.
Deti to robia bežne a celkom prirodzene. Zvedavosť ich zavedie hrať sa na indiánov, a tak si dovolia byť -keby len na 15 minút indiánmi. Tých 15 minút nič iné neriešia, kým ich zvedavosť neodvedie k niečomu inému. (Budú vedieť to, či ono? Zvládnu to a to? Nebude im chýbať to a tamto? Prirodzene sa sústredia na to čo majú, na to, čo môžu. Vynájdu sa. Nájdu pre seba spôsob. (a úprimne kto z nás hneď teraz nie je schopný postaviť tee -pee z deky/svetra pod stolom, stoličkou?) A o 15 minút sa môžu stať maliarom, či futbalistom. Bez strachu, hľadania toho, prečo to nepôjde, alebo prečo by to ísť nemalo. Naopak, hneď sa sústredia len na to, ako to ísť môže. Nezávisle od možností. A robia to tak, ako najlepšie vedia.
Veľmi zjednodušene, tomuto sa hovorí prístup zameraný na riešenie. Solution focused approach.
Pre mňa je veľmi fascinujúce, že to v sebe všetci veľmi prirodzene máme. Hneď teraz a naozaj všetci. Zvedavosť aj schopnosť zamerať sa na to , čo funguje. Nie na to, čo nám chýba, nedarí sa nemôžeme. Vidím to u seba, svojich detí, pri práci s vrcholovými manažérmi, riaditeľmi, športovcami, onkologickými pacientami, s lekármi.......vlastne sa dá povedať oveľa jednoduchšie- v mojej práci s ľuďmi.
Naposledy si vďaka solution focused prístupu jeden lekár dokázal sám nájsť spôsob, ako sa môže naplno venovať aj svojim 2 celkom rozličným záľubám (ak sa to tak dá nazvať, skôr by som to pomenovala 2 ďalšie celkom jedinečné činnosti). Bez toho, aby to malo zlý efekt na jeho rodinu, či prácu lekára. Tak aby svoje rozhodnutie ustál nie len pred inými, ale najmä pred sebou. Tak, aby ho to nevyčerpávalo, nemal pocit viny, ale naopak, aby si to užil.
Ja som naposledy pracovala a pracujem so svojou odvahou a schopnosťou ísť si za svojou zvedavosťou napríklad aj pri jazde na koni. Po toľkých rokoch, deti, práca, deti, práca, sa mi začali miešať pocity ako strach, čo ak, čo keď..... však máš kone doma, mala by si to, tak, či inak.....stáva sa vám to pri niečom?
Krok po kroku, a niekedy aj pre mňa veľkým skokom som s mojou 6 ročnou dcérkou začala chodiť na naše hodiny jazdenia na farme podzámocký dvor
http://www.podzamockydvor.sk/ so skvelou učiteľkou Hanou. (Našou Hanou, ktorú som videla ja učiť sa jazdiť:) Ide to. Vďaka nej a jej prístupu. Tiež vďaka mojej schopnosti pracovať so strachom, odvahou a počuvaniu mojej vlastnej zvedavosti. A veľakrát pri prekonávaní samej seba. S mojím mužom sme si dopriali vychádzku na lúkach pri nás. Aj so žriebätkom. Pre mňa obrovská vec. A uistenie sa, že počúvanie svojej zvedavosti, práca s odvahou a zlepšovať sa aj keď sa môže zdať, že to ide poriadne pomaly a niekedy ako celkom nemožné- má zmysel.
Kedy naposledy ste si dopriali pustiť sa do niečoho, k čomu vás volá vaša zvedavosť?
Ak by ste chceli pracovať so svojou odvahou, chcete počúvať svoju zvedavosť a naučiť sa venovať aj viacerým pre vás dôležitým veciam, ozvite sa na info@zdenkakoristek.com